Praha, Albertov:
16.45
Skandování hesel "Ať žije Havel","Nechceme Štěpána", "Nechceme kůl v plotě", "Devátý", "Chceme svobodné volby", Zrušte armádu a Lidové Milice."
16.53
Pokřiky na Albertově pokračují, stmívá se, lidé rozsvěcují svíčky a křičí opět hesla "Nekolik vět!"
17.32
Albertov je stále plný, skandování hesel "Zrušte monopol KSČ"
16.55
Lidé se vydávají na Vyšehrad. Průvod prochází ulicí Na Slupi. V jeho čele jdou studenti s československými vlajkami a svíčkami.
17.20
Průvod pokračuje ulicí Přemyslovou a Slavojovou do ulice Lumírovy. Poté ulicí V Pevnosti přichází do prostoru Vyšehradského hřbitova. Na samotný Slavín se dostane jen několik účastníků.
Praha, Vyšehrad:
16.15
je klid
16.35
asi 30 lidí
17.30 - 17.45
Vybraní zástupci položili u hrobu básníka Karla Hynka Máchy květiny, zapálili svíčky a všichni na závěr zazpívali státní hymnu. Vyšehradský hřbitov a jeho okolí je v této chvíli zcela zaplněno. Je zde kolem 10 000 lidí.
18.00
Vyšehrad je plný, kolem kostela asi 10 000 lidí
18.15
konec oficiální části demonstrace.
18.20
lidé se rozchází a část z nich se vrací stejnou trasou, kudy přišli.
18.50
je klid
18.20
Lidé se vracejí opět stejnou cestou do ulice Na Slupi a chtějí pokračovat Vyšehradskou přes Karlovo náměstí do centra města.
Praha, Vyšehradská ulice:
18.25
Vyšehradská ulice u Botanické zahrady je přehrazena zálohou č.2 jednotky OZU, posléze posílenou částí pohotovostního pluku (příslušníci bezpečnosti v bílých helmách s dlouhými obušky).
18.26
Telefonický rozhovor Danišoviče s generálem Novákem. Instrukce zní: zasahovat jen v případì napadení příslušníků davem. Vyšehradskou pouze přehradit a dav zastavit.
18.28
Průvod asi 5 000 lidí směřující ke Karlovu náměstí je zde zastaven.
Dochází k prvním incidentům demonstrantů s ozbrojenou mocí. Skanduje se "máme holé ruce". Situace, která se bude ještě ten večer opakovat na jiném místě. Čelo průvodu je zablokováno, ale lidé vzadu, kteří o tom neví, stále postupují dopředu. Vepředu se tak stále zvětšuje tlak a místy vzniká panika. Poté je kordón zálohy č.2 protržen a zasahují příslušníci pohotovostního pluku.
První incidenty, první zadržení.
18.45
Telefonát Bytčánka Danišovičovi - informace o situaci a příkaz nepustit dav na Václavské náměstí.
18.52
Konec průvodu se dává do pohybu a vrací se Plaveckou ulicí. Počet úèastníků je v té chvíli odhadován na 5-10 000 lidí.
19.30
Vyšehradská ulice je prázdná.
19.12
Telefonát Bytčánka Danišovičovi - čekat na příhodné místo, kde by se dal dav uzavřít.
Nábřeží je zaplněno lidmi. Lidé stojí i u oken v okolních domech a mávají na průvod.
Ten zase na oplátku volá "Češi, pojďte s námi!" a mnozí se přidávají.
Průvod je zhruba na Jiráskově náměstí, očekává se, že půjde doprava na Karlovo náměstí.
19.17
Pokyn Danišoviče veliteli ŠPO Houbalovi k přesunu přes Újezd na most 1. Máje.
19.20
Telefonát Bytčánka Danišovičovi - přesun všech sil k Národní třídě a zabránit davu ve vstupu na Václavské náměstí. Pohotovostní pluk vyslán na Národní třídu.
Jedna z účastnic demonstrace uvedla, že v době, kdy se průvod vyskytoval na nábřeží, byla zde zastavena automobilová doprava. Jezdily pouze tramvaje.
Podle její výpovědi ve chvíli, kdy část demonstrantů byla již na Národní třídě, policisté celkem bez problémů oddělili zbytek průvodu, který již dále nepustili. Působí to dojmem, jakoby dál pustili jen tolik lidí, kolik potřebovali.
19.21Čelo průvodu zahýbá u Národního divadla na Národní třídu a za skandování hesel "Svobodu umělcům", "Svobodu kultuře", "Ať žije pan Kemr" pokračuje po Národní třídě směrem k Václavskému náměstí. Za okny divadla stojí nìkteří herci a pozdravují průvod, jehož konec je nyní na Jiráskově náměstí.
19.25
Pohotovostní pluk uzavírá Národní třídu v prostoru Perštýna, dále přehrazuje ulice Mikulandskou a Voršilskou.
19.27
Pokyn Danišoviče veliteli ŠPO Houbalovi - přesunout se na pravý břeh Vltavy a zaujmout postavení na mostě 1. máje u Národního divadla.
19.29
Pokyn Danišovièe veliteli ŠPO Houbalovi - uzavøít u Národního divadla všechny smìry, vèetnì vstupu na Národní tøídu.
Priebeh udalostí 17.novembra 1989 v Prahe (I.)
V nasledujúcom texte je uvedený priebeh udalosti 17.novembra 1989 (bol to piatok) v Prahe, udalostí ktoré znamenali začiatok tzv.Sametovej (alebo Zamatovej) revolúcie.
Praha, Albertov:
15.40
Shromážděno asi 500-600 lidí, další skupiny osob přichází.
15.46
Ulice Na Slupi je plná, jsou zde provolávána hesla jako např. "Za akademickou svobodu", "Proř se učit nesmysly", "Pro svobodnou republiku ve svobodné Evropě". V ulici Ke Karlovu je souvislý proud lidí.
16.00 začátek shromáždění
zpěv "Gaudeamus igitur", přivítání a oznámení programu (Monika Pajerová). StB odhaduje během shromáždění počet účastníků až na 15 000.
16.05
projev Dr.Josef Šárka (účastník Opletalova pohřbu 1939 (**)) mj.: "Studenti, nedejte se, jsem rád, že bojujete o to, o co jsme bojovali my tenkrát." následuje mohutný potlesk a volání "Svobodu!", potlesk bouří a následuje volání "Dialog!".
16.10
projev akademik Katětov rozebíral aktuální situaci na VŠ, otázku centrálního řízení, vyzýval k nutnému dialogu.
16.20
opět bouřlivý potlesk a volání "Svobodu!, Svobodu!".
16.23
projev Jřøí Jaskmanický (zástupce Městské vysokoškolské rady SSM (***)) Často přerušován nesouhlasem. Pronesl provolání s názvem "Kdo za to může"
Na otázku, co můžeme udělat pro lepší zítřek, následuje z davu odpověď: "Odstoupit". Dále řekl: "O demokracii se musíme poprat!, Podporujeme vysokoškolské časopisy!" (nesouhlas z davu).
Za jeho slovy " V jednotě je naše síla." následoval mírný potlesk.
16.30
projev Martin Klíma (zástupce Nezávislých studentů) "Za svobodu se musí bojovat!" Následuje z davu: "Svobodu!,Svobodu!".
Pak pokračuje:" Vytvořit obraz národní sebeúcty, právo na svobodu nezávislé existence, jde nám o přítomnost, ale ještě více o budoucnost." Velký potlesk a skandování: "Jakeš ven!"
Klíma dále vyzval k právům na akademické svobody a zdůraznil, že "poroba je v duchu Opletalova odkazu horší než smrt." Potlesk a volání: "Svobodu!" Máme "především studovat, ale také musíme si připravit společnost pro sebe."
Dále připomenul, že základ všeho spatřuje v mravní obnově, že musíme mluvit pravdivě, otevřeně a nepřihlížet mlčky, "nepotřebujeme odborníky s diplomem a pokřiveným svědomím. Studenti se musí dát dohromady, zastat se o dialog a pluralitu. Musíme bojovat za svobodu a proti totalitnímu bezpráví. Vzpomeňme na Prahu 39 a Peking 89 (****)".
Na závěr vyzval k minutì ticha za tyto mrtvé.
16.37
Minuta ticha za mrtvé z Prahy 1939 a Pekingu 89 (****). a následuje potlesk a skandování hesel: "Ať žije Charta!, Václavák!, Ať žije Havel!, Masaryk!, Devátý!"
16.40 oficiální ukončení shromáždění
Pořadatelé vyzývají k odchodu na Vyšehrad.
Jakmile je jasné, že řada přítomných chce jít na Václavské náměstí (dle původního letáku), snaží se skupina pořadatelů přemluvit každou skupinu s transparentem, aby šla doleva (na Vyšehrad) místo doprava (na Václavské námìstí).
Jedním z tìch, kdo, za každou cenu, chtěl jít na Václavské námìstí, byl poruèík StB Zifčák, který o několik hodin později sehrál na Národní třídì úlohu mrtvého studenta Šmída.
Praha, Albertov:
15.40
Shromážděno asi 500-600 lidí, další skupiny osob přichází.
15.46
Ulice Na Slupi je plná, jsou zde provolávána hesla jako např. "Za akademickou svobodu", "Proř se učit nesmysly", "Pro svobodnou republiku ve svobodné Evropě". V ulici Ke Karlovu je souvislý proud lidí.
16.00 začátek shromáždění
zpěv "Gaudeamus igitur", přivítání a oznámení programu (Monika Pajerová). StB odhaduje během shromáždění počet účastníků až na 15 000.
16.05
projev Dr.Josef Šárka (účastník Opletalova pohřbu 1939 (**)) mj.: "Studenti, nedejte se, jsem rád, že bojujete o to, o co jsme bojovali my tenkrát." následuje mohutný potlesk a volání "Svobodu!", potlesk bouří a následuje volání "Dialog!".
16.10
projev akademik Katětov rozebíral aktuální situaci na VŠ, otázku centrálního řízení, vyzýval k nutnému dialogu.
16.20
opět bouřlivý potlesk a volání "Svobodu!, Svobodu!".
16.23
projev Jřøí Jaskmanický (zástupce Městské vysokoškolské rady SSM (***)) Často přerušován nesouhlasem. Pronesl provolání s názvem "Kdo za to může"
Na otázku, co můžeme udělat pro lepší zítřek, následuje z davu odpověď: "Odstoupit". Dále řekl: "O demokracii se musíme poprat!, Podporujeme vysokoškolské časopisy!" (nesouhlas z davu).
Za jeho slovy " V jednotě je naše síla." následoval mírný potlesk.
16.30
projev Martin Klíma (zástupce Nezávislých studentů) "Za svobodu se musí bojovat!" Následuje z davu: "Svobodu!,Svobodu!".
Pak pokračuje:" Vytvořit obraz národní sebeúcty, právo na svobodu nezávislé existence, jde nám o přítomnost, ale ještě více o budoucnost." Velký potlesk a skandování: "Jakeš ven!"
Klíma dále vyzval k právům na akademické svobody a zdůraznil, že "poroba je v duchu Opletalova odkazu horší než smrt." Potlesk a volání: "Svobodu!" Máme "především studovat, ale také musíme si připravit společnost pro sebe."
Dále připomenul, že základ všeho spatřuje v mravní obnově, že musíme mluvit pravdivě, otevřeně a nepřihlížet mlčky, "nepotřebujeme odborníky s diplomem a pokřiveným svědomím. Studenti se musí dát dohromady, zastat se o dialog a pluralitu. Musíme bojovat za svobodu a proti totalitnímu bezpráví. Vzpomeňme na Prahu 39 a Peking 89 (****)".
Na závěr vyzval k minutì ticha za tyto mrtvé.
16.37
Minuta ticha za mrtvé z Prahy 1939 a Pekingu 89 (****). a následuje potlesk a skandování hesel: "Ať žije Charta!, Václavák!, Ať žije Havel!, Masaryk!, Devátý!"
16.40 oficiální ukončení shromáždění
Pořadatelé vyzývají k odchodu na Vyšehrad.
Jakmile je jasné, že řada přítomných chce jít na Václavské náměstí (dle původního letáku), snaží se skupina pořadatelů přemluvit každou skupinu s transparentem, aby šla doleva (na Vyšehrad) místo doprava (na Václavské námìstí).
Jedním z tìch, kdo, za každou cenu, chtěl jít na Václavské námìstí, byl poruèík StB Zifčák, který o několik hodin později sehrál na Národní třídì úlohu mrtvého studenta Šmída.
Upgrade Ubuntu Linux z ver.10.04 na ver.10.10
V nasledujúcom postupe je uvedený návod na upgrade Ubuntu Linux ver.10.04 (Lucid Lynx) na ver.10.10 (Maverick Meerkat). Tento postup bol vykonaný na desktopovom PC pár dní po vydaní oficiálnej verzie Ubuntu 10.10 (11.október 2010). Súvisiaci článok o prechode z verzie 9.10 na ver.10.04.
1.) na PC so zinštalovaným Ubuntu ver.10.04 spustiť cez "System - Administration" utilitu "Update Manager"
2.) (ako už je zvykom) najprv skontrolovať existenciu update-ov zinštalovaných balíkov v aktuálnej verzii Ubuntu, cez [Check]. Pokiaľ sa nejaké nájdu, dať ich update-ovať. Potom reštartnúť stroj a opakovať postup.
3.) opäť v utilite "Update Manager" je informácia:
4.) zobrazí sa informačné okno a pokračovať cez [Upgrade]
5.) okno "Distribution Upgrade" a začne sa pripájať na zdroje software-u.
Vypíše sa hláška: Third party sources diasabled
6.) nasleduje hláška: Do you want to start the upgrade?
7. ) vypíše
-> Getting new packages -> Installing the upgrades
a začnú sa sťahovať z internetu potrebné balíky software-u v novej verzii Ubuntu a následne sa tiež inštalujú.
Celá instalácia sa odhaduje na cca 90minút.
Vypísalo nejakú hlášku:
Replace the customized configuration file '/etc/update-manager/release-upgrades'?
[Replace]
-> Cleaning up
8.) hláška: Remove obsolete packages?
[Remove]
a odstránia sa nepotrebné balíky.
9.) po reštarte PC však nenabehne operačný systém a je možné spustiť len tzv.recovery mód.
Problém (podľa informácií z internetových fór) je v nepodporovanom drajvri najnovšej verzie Ubuntu 10.10 pre niektoré grafické karty NVidia a Radeon (v mojom prípade typ ATI Radeon X300).
10.) takže pri boot-ovaní PC vybrať:
Ubuntu with Linux 2.6.35-32-generic-pae (recovery mode)
a v ďalšom (textovom) menu vybrať:
resume (Resume normal boot)
11.) nabehne konzola, kde sa prihlásime pod administrátorskym (root) účtom:
MyPC login: me
12.) problém je prevdepodobne aj v neexistencii súboru "xorg.conf" v adresári "/etc/x11/", kde sa nachádza len súbor "xorg.conf.failsafe".
Presunieme sa do adresára "/etc/x11/":
Tento súbor skopírujeme do chýbajúceho "xorg.conf" pomocou príkazu:
13.) spustiť príkaz:
me@MyPC:~$ sudo startx
14.) reštartovať PC a grafické prostredie by malo už nabehnúť bez problémov. Akurát použitý ovládač grafiky bude nejaký default-ný v Ubuntu, takže pravdepodobne bude zmenené rozlíšenie monitora.
1.) na PC so zinštalovaným Ubuntu ver.10.04 spustiť cez "System - Administration" utilitu "Update Manager"
2.) (ako už je zvykom) najprv skontrolovať existenciu update-ov zinštalovaných balíkov v aktuálnej verzii Ubuntu, cez [Check]. Pokiaľ sa nejaké nájdu, dať ich update-ovať. Potom reštartnúť stroj a opakovať postup.
3.) opäť v utilite "Update Manager" je informácia:
New Ubuntu release 10.10 LTS is available
pokračovať cez [Upgrade]4.) zobrazí sa informačné okno a pokračovať cez [Upgrade]
5.) okno "Distribution Upgrade" a začne sa pripájať na zdroje software-u.
Vypíše sa hláška: Third party sources diasabled
[Close]
a pokračuje sa v upgrade
6.) nasleduje hláška: Do you want to start the upgrade?
s informáciami, že:
(niekoľko) inštalovaných packege-ov nie je viac podporovaných f.Canonical
(niekoľko) package-ov bude odstranených a (niekoľko) nových bude inštalovaných
(niekoľko) package-ov bude upgrade-ovaných
spolu bude downloadovaných cca 828MB dát
Pokračovať cez [Start upgrade]
7. ) vypíše
-> Getting new packages -> Installing the upgrades
a začnú sa sťahovať z internetu potrebné balíky software-u v novej verzii Ubuntu a následne sa tiež inštalujú.
Celá instalácia sa odhaduje na cca 90minút.
Vypísalo nejakú hlášku:
Replace the customized configuration file '/etc/update-manager/release-upgrades'?
[Replace]
-> Cleaning up
8.) hláška: Remove obsolete packages?
[Remove]
a odstránia sa nepotrebné balíky.
9.) po reštarte PC však nenabehne operačný systém a je možné spustiť len tzv.recovery mód.
Problém (podľa informácií z internetových fór) je v nepodporovanom drajvri najnovšej verzie Ubuntu 10.10 pre niektoré grafické karty NVidia a Radeon (v mojom prípade typ ATI Radeon X300).
10.) takže pri boot-ovaní PC vybrať:
Ubuntu with Linux 2.6.35-32-generic-pae (recovery mode)
a v ďalšom (textovom) menu vybrať:
resume (Resume normal boot)
11.) nabehne konzola, kde sa prihlásime pod administrátorskym (root) účtom:
MyPC login: me
[Enter]
Password: ****
[Enter]
Linux MyPC 2.6.35-22-generic-pae #34-Ubuntu SMP...
Ubuntu 10.10
12.) problém je prevdepodobne aj v neexistencii súboru "xorg.conf" v adresári "/etc/x11/", kde sa nachádza len súbor "xorg.conf.failsafe".
Presunieme sa do adresára "/etc/x11/":
me@MyPC:~$ cd /etc/x11/
[Enter]
me@MyPC:~$ sudo copy xorg.conf.failsafe xorg.conf
[Enter]
13.) spustiť príkaz:
me@MyPC:~$ sudo startx
[Enter]
a nalo by nabehnúť gafické prostredie
14.) reštartovať PC a grafické prostredie by malo už nabehnúť bez problémov. Akurát použitý ovládač grafiky bude nejaký default-ný v Ubuntu, takže pravdepodobne bude zmenené rozlíšenie monitora.
Tipy na zaujímavé weby (I.)
Občas natrafím na nejaký zaujímavý alebo inak užitočný web, tak prečo sa s tým nepodeliť aj s ostatnými? Tu je prvá časť internetových stránok a webov, ktoré sa oplatí dať si do záložiek:
Google
Samozrejme Google! Tento skvelý, jednoduchý a rýchly vyhľadávač informácií. Tu väčšinou začínam.
GrooveShark
Nie som priaznivcom masovej, ľudovej zábavy a tak muziku, ktorá sa na nás valí zo všetkých rádií, televízií a vôbec z každého miesta, považujem poväčšinou len za akustický smog. A tak mi neostáva nič iné len počúvať dobrú muziku, podľa vlastného gusta z internetových zdrojov. A jedným z takýchto (a výborných zdrojov) je práve služba GrooveShark, kde mimochodom majú k dispozícii aj môjho obľúbeného Les McCann-a. A preto predpokladám, že aj mnoho iných dobrých vecí sa tu dá vydolovať (=vyhľadať).
Radio Swiss Jazz
Keď už sme pri tých internetových zdrojoch muziky, tak pre priaznivcov príjemného jazzu (žiadne výstrelky a "magoriády") je tu švajčiarské rádio vysielajúce peknú jazzovú muziku. Možno to počúvať buď cez Winamp, Windows Media Player, Real Player alebo iTunes. A jedna veľmi dobrá vlastnosť - k dispozícii je aj program, čo sa bude hrať v nasledujúcich hodinách. Takže sa možno pripraviť na nahrávku, na ktorú máme zamerané, pokiaľ ju majú vo svojom playliste.
AccuJazz
Nesmiem zabudnúť na tohto amerického internetového "šíriteľa" jazzovej (a inej) muziky. Opäť je to muzika (takmer) podľa vlastného výberu. Jedineční sú v tom, že tu majú niekoľko kanálov, každý zameraný na určitý špecifický druh, štýl jazzovej muziky (Modern mainstream, Brazilian jazz, Straight ahead, Everybody's boppin', Old school, New school, Groove jazz, Trumpet jazz, Saxophone jazz, Guitar jazz. Vocal jazz, Piano jazz, Chicago, Europe, New Orleans, Bird and Diz, Jobim, ... a kopec ďalších).
KJazz 88.1FM
A ešte jedno jazzové internetové rádio mám veľmi rád - americké KJazz 88.1FM, ktoré vysiela z Long Beach, California. Fajná jazzová muzička, pri ktorej sa oplatí žiť.
Samozrejme Google! Tento skvelý, jednoduchý a rýchly vyhľadávač informácií. Tu väčšinou začínam.
GrooveShark
Nie som priaznivcom masovej, ľudovej zábavy a tak muziku, ktorá sa na nás valí zo všetkých rádií, televízií a vôbec z každého miesta, považujem poväčšinou len za akustický smog. A tak mi neostáva nič iné len počúvať dobrú muziku, podľa vlastného gusta z internetových zdrojov. A jedným z takýchto (a výborných zdrojov) je práve služba GrooveShark, kde mimochodom majú k dispozícii aj môjho obľúbeného Les McCann-a. A preto predpokladám, že aj mnoho iných dobrých vecí sa tu dá vydolovať (=vyhľadať).
Radio Swiss Jazz
Keď už sme pri tých internetových zdrojoch muziky, tak pre priaznivcov príjemného jazzu (žiadne výstrelky a "magoriády") je tu švajčiarské rádio vysielajúce peknú jazzovú muziku. Možno to počúvať buď cez Winamp, Windows Media Player, Real Player alebo iTunes. A jedna veľmi dobrá vlastnosť - k dispozícii je aj program, čo sa bude hrať v nasledujúcich hodinách. Takže sa možno pripraviť na nahrávku, na ktorú máme zamerané, pokiaľ ju majú vo svojom playliste.
AccuJazz
Nesmiem zabudnúť na tohto amerického internetového "šíriteľa" jazzovej (a inej) muziky. Opäť je to muzika (takmer) podľa vlastného výberu. Jedineční sú v tom, že tu majú niekoľko kanálov, každý zameraný na určitý špecifický druh, štýl jazzovej muziky (Modern mainstream, Brazilian jazz, Straight ahead, Everybody's boppin', Old school, New school, Groove jazz, Trumpet jazz, Saxophone jazz, Guitar jazz. Vocal jazz, Piano jazz, Chicago, Europe, New Orleans, Bird and Diz, Jobim, ... a kopec ďalších).
A ešte jedno jazzové internetové rádio mám veľmi rád - americké KJazz 88.1FM, ktoré vysiela z Long Beach, California. Fajná jazzová muzička, pri ktorej sa oplatí žiť.
Inštalácia Skype do Ubuntu Linux
V nasledujúcom je postup ako zinštalovať obľúbený komunikačný program Skype do Ubuntu Linux (napr.verzia 9.10 alebo vyššia). Budeme k tomu potrebovať len pripojenie k internetu a heslo na užívateľa "root" na našom stroji (s OS Ubuntu Linux).
1.) stiahnúť zo stránky:
http://www.skype.com/intl/en/download/skype/linux/choose/
inštalačný balík Skype pre Ubuntu 8.10+ 32-bit:
skype-ubuntu-interpid_2.1.0.81-1_i386.deb
2.) dvojklik na stiahnutý súbor (je to deb-balíček, inštalačný balík pre distribúcie na báze Debian), zobrazí sa dialog "Package installer - skype"
[Install package]
a prihlásiť sa pod účtom root-a (tzn.zadať root-ovské heslo) - Installation finished
[Close]
cez "File - Quit" zrušiť "Package installer"
a utilita "Skype" je zinštalovaná
3.) spustiť "Skype", a vložiť svoje prihlasovacie údaje - Skype funguje.
Pokiaľ ešte nemáme založený účet na Skype, tak postupovať podľa návodu a založiť si nový účet na Skype.
Inak odporúčam, v prípade ak používate viacero rôznych komunikačných programov, napr. ICQ, Google Talk, Jabber, MSN, Yahoo, MySpace IM (Instant messenger), Gadu-Gadu, AIM, IRC, prípadne ďalšie, zinštalovať si program "Pidgin", ktorý dokáže spolupracovať vo všetkých týchto spomínaných formátoch a tak namiesto niekoľkých "kecálkov" máte k dispozícií jeden, ktorý nahradzuje všetky ostatné. A naviac, Pidgin má slušný a (čo je podstatné) úsporný vzhľad (tzn.žiadne zbytočne zacláňajúce plochy, reklamy, okraje, bannery atď.).
V tomto prípade pokračujte (ak už máte vo svojom Ubuntu Linux-e program Pidgin zinštalovaný) inštaláciou prepojenie Skype-u na Pidgin:
4.) stiahnúť si zo stránky:
http://eion.robbmob.com/?PHPSESSID=c728e7c03a76c7ce580b590be952916d
plugin "Skype API for Pidgin" inštalačný súbor pre Debian/Ubuntu "skype4pidgin.deb"
5.) spustiť tento stiahnutý inštalačný súbor a inštaluje sa tento plugin
6.) spustiť "Pidgin" a cez menu "Accounts - Manage accounts" pridať si svoj skype účet.
Po reštarte Pidgin-a a Skype-u už tieto dve aplikácie spolupracujú.
1.) stiahnúť zo stránky:
http://www.skype.com/intl/en/download/skype/linux/choose/
inštalačný balík Skype pre Ubuntu 8.10+ 32-bit:
skype-ubuntu-interpid_2.1.0.81-1_i386.deb
2.) dvojklik na stiahnutý súbor (je to deb-balíček, inštalačný balík pre distribúcie na báze Debian), zobrazí sa dialog "Package installer - skype"
[Install package]
a prihlásiť sa pod účtom root-a (tzn.zadať root-ovské heslo) - Installation finished
[Close]
cez "File - Quit" zrušiť "Package installer"
a utilita "Skype" je zinštalovaná
3.) spustiť "Skype", a vložiť svoje prihlasovacie údaje - Skype funguje.
Pokiaľ ešte nemáme založený účet na Skype, tak postupovať podľa návodu a založiť si nový účet na Skype.
Inak odporúčam, v prípade ak používate viacero rôznych komunikačných programov, napr. ICQ, Google Talk, Jabber, MSN, Yahoo, MySpace IM (Instant messenger), Gadu-Gadu, AIM, IRC, prípadne ďalšie, zinštalovať si program "Pidgin", ktorý dokáže spolupracovať vo všetkých týchto spomínaných formátoch a tak namiesto niekoľkých "kecálkov" máte k dispozícií jeden, ktorý nahradzuje všetky ostatné. A naviac, Pidgin má slušný a (čo je podstatné) úsporný vzhľad (tzn.žiadne zbytočne zacláňajúce plochy, reklamy, okraje, bannery atď.).
V tomto prípade pokračujte (ak už máte vo svojom Ubuntu Linux-e program Pidgin zinštalovaný) inštaláciou prepojenie Skype-u na Pidgin:
4.) stiahnúť si zo stránky:
http://eion.robbmob.com/?PHPSESSID=c728e7c03a76c7ce580b590be952916d
plugin "Skype API for Pidgin" inštalačný súbor pre Debian/Ubuntu "skype4pidgin.deb"
5.) spustiť tento stiahnutý inštalačný súbor a inštaluje sa tento plugin
6.) spustiť "Pidgin" a cez menu "Accounts - Manage accounts" pridať si svoj skype účet.
Po reštarte Pidgin-a a Skype-u už tieto dve aplikácie spolupracujú.
Tipy pre prácu v Ubuntu Linux
Máme počítač so zinštalovaným operačným systémom Ubuntu Linux (napr.verzia 10.04) a v niektorých (často základných) veciach nám nie je celkom jasno (alebo vôbec netušíme) ako spraviť to alebo ono. V (dúfam, že pravidelnej) rubrike "Tipy pre prácu v Ubuntu Linux" budem uvádzať niektoré takéto pomocné návody a postupy. Dúfam, že to bude niekedy užitočné:
Ako zistiť IP adresu vlastného počítača:
1.) cez utilitu "Terminal" sputiť príkaz:
ifconfig eth0
a vypíše sa:
eth0 Link encap:Ethernet HWaddr 00:30:48:5A:BF:46
inet addr:10.5.123.2 Bcast:10.5.123.63 Mask:255.255.255.192
inet6 addr: fe80::230:48ff:fe5a:bf46/64 Scope:Link
kde je MAC adresa stroja je napr.: 00:30:48:5A:BF:46 (=HWaddr), a IP adresa je napr.: 10.5.123.2 (=inet addr)
Dočasné nastavenie sieťovej IP adresy:
1.) cez "Terminal" spustiť príkaz:
$ sudo ifconfig eth0 192.168.1.50 netmask 255.255.255.0 up
Trvalé nastavenie sieťovej IP adresy:
1.) spustiť napr."Gnome Commander" a otvoriť cez [F4] súbor:
/etc/network/interfaces
primárnym sieťovým adaptérom je zvyčajne: eth0
súbor obsahuje (ak máme nastavené na DHCP):
auto eth0
iface eth0 inet dhcp
ak chceme nastaviť nejakú statickú IP adresu, zmeniť obsah súboru asi takto:
auto eth0
iface eth0 inet static
address 192.168.1.110
netmask 255.255.255.0
network 192.168.1.0
broadcast 192.168.1.255
gateway 192.168.1.1
2.) teraz je potrebné v súbore:
/etc/resolv.conf
doplniť nastavenie DNS:
nameserver xxx.xxx.xxx.xxx - doplníme IP adresu DNS servra
3.) na overenie spustiť v utilite "Terminal" príkaz:
ifconfig /all
pomocou ktorého sa vypíšu základné sieťové nastavenia
4.) je potrebné tiež odstrániť DHCP klienta, urobíme to cez príkaz:
sudo apt-get remove dhcp-client
resp.: sudo apt-get remove dhcp-client3
5.) a nakoniec je potrebné reštartovať sieťovú službu cez príkaz:
sudo /etc/init.d/networking restart
6.) pre kontrolu v "Terminal" pingnúť niektorý existujúci a bežiaci server:
ping www.google.com
Ako zistiť IP adresu vlastného počítača:
1.) cez utilitu "Terminal" sputiť príkaz:
ifconfig eth0
a vypíše sa:
eth0 Link encap:Ethernet HWaddr 00:30:48:5A:BF:46
inet addr:10.5.123.2 Bcast:10.5.123.63 Mask:255.255.255.192
inet6 addr: fe80::230:48ff:fe5a:bf46/64 Scope:Link
kde je MAC adresa stroja je napr.: 00:30:48:5A:BF:46 (=HWaddr), a IP adresa je napr.: 10.5.123.2 (=inet addr)
1.) cez "Terminal" spustiť príkaz:
$ sudo ifconfig eth0 192.168.1.50 netmask 255.255.255.0 up
Trvalé nastavenie sieťovej IP adresy:
1.) spustiť napr."Gnome Commander" a otvoriť cez [F4] súbor:
/etc/network/interfaces
primárnym sieťovým adaptérom je zvyčajne: eth0
súbor obsahuje (ak máme nastavené na DHCP):
auto eth0
iface eth0 inet dhcp
ak chceme nastaviť nejakú statickú IP adresu, zmeniť obsah súboru asi takto:
auto eth0
iface eth0 inet static
address 192.168.1.110
netmask 255.255.255.0
network 192.168.1.0
broadcast 192.168.1.255
gateway 192.168.1.1
2.) teraz je potrebné v súbore:
/etc/resolv.conf
doplniť nastavenie DNS:
nameserver xxx.xxx.xxx.xxx - doplníme IP adresu DNS servra
3.) na overenie spustiť v utilite "Terminal" príkaz:
ifconfig /all
pomocou ktorého sa vypíšu základné sieťové nastavenia
4.) je potrebné tiež odstrániť DHCP klienta, urobíme to cez príkaz:
sudo apt-get remove dhcp-client
resp.: sudo apt-get remove dhcp-client3
5.) a nakoniec je potrebné reštartovať sieťovú službu cez príkaz:
sudo /etc/init.d/networking restart
6.) pre kontrolu v "Terminal" pingnúť niektorý existujúci a bežiaci server:
ping www.google.com
Upgrade Ubuntu Linux z ver.9.10 na ver.10.04
V nasledujúcom postupe je uvedený návod na upgrade Ubuntu Linux ver.9.10 (Karmic Koala) na ver.10.04 (Lucid Lynx). Tento postup je odskúšaný na notebooku IBM Lenovo ThinkPad T61 (súvisiaci príspevok je Inštalácia Ubuntu Studio v9.10):
1.) na notebooku so zinštalovaným Ubuntu ver.9.10 spustiť cez "System - Administration" utilitu "Update Manager"
2.) najprv dáme skontrolovať existenciu update-ov zinštalovaných balíkov v aktuálnej verzii Ubuntu, cez [Check]. Pokiaľ sa nejaké nájdu, dať ich update-ovať. Potom reštartnúť stroj a opakovať postup.
3.) opäť v utilite "Update Manager" je informácia:
New Ubuntu release 10.04 LTS is available
pokračovať cez [Upgrade]
4.) zobrazí sa informačné okno a pokračovať cez [Upgrade]
5.) okno "Distribution Upgrade" a začne sa pripájať na zdroje software-u.
Vypíše sa hláška: Third party sources diasabled
[Close]
a pokračuje sa v upgrade:
Preparing to upgrade -> Setting new software channels
vypíše sa hláška: Support for some applications ended (medzi nimi je napr.: bluetooth) pokračovať cez [Close]
6.) okienko "Do you want to start the upgrade?" - [Start upgrade]
-> Getting new packages -> Installing the upgrades
vypísalo nejakú hlášku, že nemôže ďalej pokračovať, nenašlo nejaký terminál, ale po odkliknutí ide ďalej
-> Cleaning up
7.) hláška: Remove obsolete packages?
[Remove]
-> Restarting the computer
Restart the system to complete the upgrade
[Restart now]
a reštartuje sa notebook s novým dizajnom pri logovaní (desktop aj nastavenia ostali pôvodné)
Takže ako vidno, upgrade OS Ubuntu Linux v.9.10 na veziu 10.04 je tak jednoduchý, že snáď ani jednoduchší byť nemôže. Pokiaľ teda nemáme nainštalované nejaké špeciality, prípadne samostatne skompilované niektoré aplikácie, ktoré nie sú prioritne určené pre Ubuntu Linux, nemáme na počítači nastavené nejaké špeciálne nastavenia, nie je sa čoho obávať pri upgrade na verziu 10.04.
Takže ako vidno, upgrade OS Ubuntu Linux v.9.10 na veziu 10.04 je tak jednoduchý, že snáď ani jednoduchší byť nemôže. Pokiaľ teda nemáme nainštalované nejaké špeciality, prípadne samostatne skompilované niektoré aplikácie, ktoré nie sú prioritne určené pre Ubuntu Linux, nemáme na počítači nastavené nejaké špeciálne nastavenia, nie je sa čoho obávať pri upgrade na verziu 10.04.
Facebook beží stále na PHP a MySQL
Jeden z najväčšich webov súčasnosti (jún 2010) (ak nie najväčší) - Facebook, je založený, a stále beží na open-source-ovej platforme skriptovacieho jazyka PHP, databázy MySQL a webovom (HTTP) servri Apache.
Mnohí priaznivci a fanúškovia, hlavne webových a databázových technológií od firmy Microsoft veľmi radi artikulujú názor, že PHP, MySQL a Apache sú dobré akurát tak na malé riešenia. Čím myslia hlavne web, na ktorý pristupujú radovo desiatky, či stovky užívateľov.
Podľa nich, ak chceme riešiť "veľké" projekty, musíme použiť výhradne produkty od Microsoft-u (MS SQL Server, IIS a platformu .NET na webové aplikácie). Tí otvorenejší z nich, opatrne prípúšťajú aj iné komerčné riešenia. Ale použiť open-source-ové platformy na veľké projekty je vraj nereálne, nerozumné a výsledný neúspech projektu je vraj istý.
Facebook a ním použité technológie a prístup dokazuje, že správne zvolené open-source-ové riešenie nie je o nič nevhodnejšie na akýkoľvek veľký projekt ako iné top komerčné riešenia, za ktoré ich výrobcovia (a rôzni díleri, či konzultanti) požadujú mastné poplatky.
Takže späť ku Facebook-u.
V minulom roku (2009) sa celý Facebook skladal približne z 30-tich tisíc serverov. Užívatelia Facebook-u zobrazia každý mesiac vyše 550 miliard stránok. Na Facebook doposiaľ nahrali užívatelia viac fotografií než je na všetkých ostatných internetových fotogalériach dokopy (včítane mega galérie Flickr), a každý mesiac užívatelia nahrajú ďalšie 3 miliardy fotografií a obrázkov. Každú sekundu Facebook nejakým spôsobom spracuje vyše milióna obrázkov a fotografií. Každý mesiac je na Facebook-u zdieľaných viac ako 25 miliard položiek (statusy, profily, walls, komentáre, ...). Takže aký väčší projekt si možno ešte predstaviť?
Facebook je postavený na známej kombinácii LAMP (Linux ako operačný systém, Apache ako webový HTTP server, MySQL ako databáza a databázový engine a PHP ako jazyk, v ktorom sú napísané aplikácie a obslužné funkcie). Táto kombinácia na Facebook-u je stále aktuálna. Aj keď táto technológia nie je jediná. Vzhľadom na svoju veľkosť, návštevnosť a prevádzku vývojári Facebook-u pridali ďalšie technológie k tomuto spoľahlivému základu. Skúsme sa pozrieť aké sú to rozšírenia:
1.) kód aplikácií písaný v PHP jazyku je vo väčšine prekompilovaný do C++, do natívneho kódu servrov, prostredníctvom programu HipHop for PHP. Z interpretovaného jazyka PHP je teda vytvorený skompilovaný program, ktorý zvýšil rýchlosť a výkon. HipHop vyvinuli za 18 mesiacov traja (!) vývojári z Facebook-u.
2.) Facebook používa stále na svojích servroch operačný systém Linux, ktorý je však tiež optimalizovaný (hlavne pre sieťový výkon)
3.) stále sa používa databáza MySQL ako jednoduché úložisko dát (viete si predstaviť to množstvo dát pre to množstvo užívateľov?). Pokročilejšia databázová logika je presunutá do iných častí. Vývojári obmedzili prístup k datám do databáz na minimum s tým, že veľké množstvo dát je cache-ovaný systémom Memcached, ktorý beží na tisíckach servrov a sú na nich uložené terabajty dat. (Memcached používajú aj iné veľké webové servre, ktorých tisícky užívateľov potrebuje rýchlejší prístup k datám.)
4.) je použitý špeciálny systém Haystack, ktorý pomáha uchovávať a spracovávať obrovské množstvo fotografií (vyše 20 miliárd fotografií je uchovaných v štyroch rôznych rozlíšeniach, tzn.že obrázkov je vyše 80 miliárd)
5.) (šikovní) ľudkovia z Facebook-u vyvinuli aj systém BigPipe, čo je systém, ktorý obsluhuje webové dynamické stránky (tzn.stránky, ktoré vznikajú v čase, na základe aktuálnej požiadavky). Každá časť stránky na Facebook-u je tvorená samostatným modulom, ktorý vo Facebook-u nazývajú - pagelet.
Každý takýto pagelet je generovaný paralelne s inými pagelet-mi, a takýto pagelet je zobrazený aj v prípade, že iné časti (pagelety) sú akýmkoľvek spôsobom poškodené, nemôžu sa zobraziť, alebo nefungujú.
6.) ďalší open-source projekt Cassandra má za úlohu distribuovať storage systém (uchovávanie a spôsob uchovávania dát) a je mohutne využívaný pri vyhľadávaní informácií užívateľmi Facebook-u
7.) prihlasovanie do systému je riešené (posilnené) cez ďalší špeciálny systém Scribe.
8.) open-source-ová platforma Hadoop slúži na prepočítavanie a optimalizáciu prístupov k obrovskému rozsahu dát a analyzujú sa data a prístupy k nim.
9.) Facebook-om upravené riešenie Hive, vďaka ktorému je zjednodušený prístup pomocou SQL dotazov v spolupráci so systémom Hadoop. Oba riešnia Hadoop aj Hive sú na platforme open-source pod projektom Apache a používa ich množstvo ďalších služieb (napr.Yahoo, Twitter)
10.) celé riešenie Facebook používa niekoľko programovacích jazykov, v závislosti na type služby a riešení. PHP platforma je používaná pre front-end (to čo užívateľ, resp.správca systému vidí), platforma Erlang je použitá na chat-ovacie služby a niektoré ďalšie funkcionality sú naprogramované v jazyku Java a C++. Niektoré časti sú riešené na platforme Ruby.
Vývojári z Facebook-u sú autormi framework-u Thrift, ktorý má za úlohu práve spájať riešenia v týchto rôznych použitých jazykoch. Je to akýsi interfejs, cez ktorý vedia tieto jazyky komunikovať navzájom. Facebook uvoľnil toto riešenie pre svet samozrejme ako open-source.
11.) HTTP urýchľovač (accelerator) Varnish slúži ako load-balancer, rozdeľuje záťaž medzi jednotlivými webovými servrami, ktoré sú neustále dotazované miliónmi uživateľských dotazov. Je to ďalšie z open-source-ových riešení.
12.) systém Gatekeeper, ktorý umožňuje spúšťať odlišný kód pre odlišné skupiny užívateľov, nastavení. Vďaka tomuto systému je možné aktivovať vybraté časti kódov, bez toho aby tieto museli byť aktivované napr.nejakým užívateľským interfejsom, a takto sa vlastne testujú tieto bloky kódu a hľadajú sa úzke miesta v naprogramovanom kóde a algoritmoch ešte predtým, než je tento kód nasadený do reálnej prevádzky (sú to tzv.dark launches).
13.) používa sa nástroj XHProf na monitorovanie systému a zisťovanie výkonnosti takmer každej funkcie napísanej napr.v PHP jazyku
14.) Facebook používa ešte niekoľko ďalších vylepšení a rozšírení, napr.špeciálne naprogramovanú knižnicu JavaScript-ov Facebook Animation, ktorá je využívaná pri mnohých animáciách, s ktorými sa stretávame na stránkach sociálnej siete. Knižnica flvtool++, ktorá uľahčuje a zrýchluje prácu s metadátami FLV súborov (Flash-ové videá). Pre vývojárov aplikácii pre iPhone implementovali vo Facebook-u nástroj a knižnice Three20. Pre urýchlenie reakcie http servrov a zvýšenia počtu konekcií sa používa framework pre web servre Tornado napísaný v jazyku Python. Ľudkovia vo Facebook-u používajú aj množstvo ďalších open-source-ových nástrojov (väčšina vývojárskych počítačov beží na operačnom systéme Linux, namiesto Wodr-u používajú OpenOffice a namiesto Outlook-u zase Mozilla Thunderbird, atď., atď.
15.) celý Facebook beží z hardware-ového pohľadu prevážne na virtuálnych servroch vybudovaných v data centrách, z ktorých najväčšie je v Oregone. Jednotlivé servre je možné bezbolestne presúvať z jedného fyzického stroja na iný, robiť zálohy a klonovať jednotlivé stroje aj s celým obsahom, ktorý na nich beží.
Takže ako vidno, Facebook je veľkým priateľom open-source-ových technológií a riešení a vzhľadom na ich podarený projekt a jeho celosvetové masívne rozšírenie a použitie je oprávnené tvrdiť, že autori a prevádzkovatelia Facebook-u vedia čo robia.
Mnohí priaznivci a fanúškovia, hlavne webových a databázových technológií od firmy Microsoft veľmi radi artikulujú názor, že PHP, MySQL a Apache sú dobré akurát tak na malé riešenia. Čím myslia hlavne web, na ktorý pristupujú radovo desiatky, či stovky užívateľov.
Podľa nich, ak chceme riešiť "veľké" projekty, musíme použiť výhradne produkty od Microsoft-u (MS SQL Server, IIS a platformu .NET na webové aplikácie). Tí otvorenejší z nich, opatrne prípúšťajú aj iné komerčné riešenia. Ale použiť open-source-ové platformy na veľké projekty je vraj nereálne, nerozumné a výsledný neúspech projektu je vraj istý.
Facebook a ním použité technológie a prístup dokazuje, že správne zvolené open-source-ové riešenie nie je o nič nevhodnejšie na akýkoľvek veľký projekt ako iné top komerčné riešenia, za ktoré ich výrobcovia (a rôzni díleri, či konzultanti) požadujú mastné poplatky.
Takže späť ku Facebook-u.
V minulom roku (2009) sa celý Facebook skladal približne z 30-tich tisíc serverov. Užívatelia Facebook-u zobrazia každý mesiac vyše 550 miliard stránok. Na Facebook doposiaľ nahrali užívatelia viac fotografií než je na všetkých ostatných internetových fotogalériach dokopy (včítane mega galérie Flickr), a každý mesiac užívatelia nahrajú ďalšie 3 miliardy fotografií a obrázkov. Každú sekundu Facebook nejakým spôsobom spracuje vyše milióna obrázkov a fotografií. Každý mesiac je na Facebook-u zdieľaných viac ako 25 miliard položiek (statusy, profily, walls, komentáre, ...). Takže aký väčší projekt si možno ešte predstaviť?
2.) Facebook používa stále na svojích servroch operačný systém Linux, ktorý je však tiež optimalizovaný (hlavne pre sieťový výkon)
3.) stále sa používa databáza MySQL ako jednoduché úložisko dát (viete si predstaviť to množstvo dát pre to množstvo užívateľov?). Pokročilejšia databázová logika je presunutá do iných častí. Vývojári obmedzili prístup k datám do databáz na minimum s tým, že veľké množstvo dát je cache-ovaný systémom Memcached, ktorý beží na tisíckach servrov a sú na nich uložené terabajty dat. (Memcached používajú aj iné veľké webové servre, ktorých tisícky užívateľov potrebuje rýchlejší prístup k datám.)
4.) je použitý špeciálny systém Haystack, ktorý pomáha uchovávať a spracovávať obrovské množstvo fotografií (vyše 20 miliárd fotografií je uchovaných v štyroch rôznych rozlíšeniach, tzn.že obrázkov je vyše 80 miliárd)
5.) (šikovní) ľudkovia z Facebook-u vyvinuli aj systém BigPipe, čo je systém, ktorý obsluhuje webové dynamické stránky (tzn.stránky, ktoré vznikajú v čase, na základe aktuálnej požiadavky). Každá časť stránky na Facebook-u je tvorená samostatným modulom, ktorý vo Facebook-u nazývajú - pagelet.
Každý takýto pagelet je generovaný paralelne s inými pagelet-mi, a takýto pagelet je zobrazený aj v prípade, že iné časti (pagelety) sú akýmkoľvek spôsobom poškodené, nemôžu sa zobraziť, alebo nefungujú.
6.) ďalší open-source projekt Cassandra má za úlohu distribuovať storage systém (uchovávanie a spôsob uchovávania dát) a je mohutne využívaný pri vyhľadávaní informácií užívateľmi Facebook-u
7.) prihlasovanie do systému je riešené (posilnené) cez ďalší špeciálny systém Scribe.
8.) open-source-ová platforma Hadoop slúži na prepočítavanie a optimalizáciu prístupov k obrovskému rozsahu dát a analyzujú sa data a prístupy k nim.
9.) Facebook-om upravené riešenie Hive, vďaka ktorému je zjednodušený prístup pomocou SQL dotazov v spolupráci so systémom Hadoop. Oba riešnia Hadoop aj Hive sú na platforme open-source pod projektom Apache a používa ich množstvo ďalších služieb (napr.Yahoo, Twitter)
10.) celé riešenie Facebook používa niekoľko programovacích jazykov, v závislosti na type služby a riešení. PHP platforma je používaná pre front-end (to čo užívateľ, resp.správca systému vidí), platforma Erlang je použitá na chat-ovacie služby a niektoré ďalšie funkcionality sú naprogramované v jazyku Java a C++. Niektoré časti sú riešené na platforme Ruby.
Vývojári z Facebook-u sú autormi framework-u Thrift, ktorý má za úlohu práve spájať riešenia v týchto rôznych použitých jazykoch. Je to akýsi interfejs, cez ktorý vedia tieto jazyky komunikovať navzájom. Facebook uvoľnil toto riešenie pre svet samozrejme ako open-source.
11.) HTTP urýchľovač (accelerator) Varnish slúži ako load-balancer, rozdeľuje záťaž medzi jednotlivými webovými servrami, ktoré sú neustále dotazované miliónmi uživateľských dotazov. Je to ďalšie z open-source-ových riešení.
12.) systém Gatekeeper, ktorý umožňuje spúšťať odlišný kód pre odlišné skupiny užívateľov, nastavení. Vďaka tomuto systému je možné aktivovať vybraté časti kódov, bez toho aby tieto museli byť aktivované napr.nejakým užívateľským interfejsom, a takto sa vlastne testujú tieto bloky kódu a hľadajú sa úzke miesta v naprogramovanom kóde a algoritmoch ešte predtým, než je tento kód nasadený do reálnej prevádzky (sú to tzv.dark launches).
13.) používa sa nástroj XHProf na monitorovanie systému a zisťovanie výkonnosti takmer každej funkcie napísanej napr.v PHP jazyku
14.) Facebook používa ešte niekoľko ďalších vylepšení a rozšírení, napr.špeciálne naprogramovanú knižnicu JavaScript-ov Facebook Animation, ktorá je využívaná pri mnohých animáciách, s ktorými sa stretávame na stránkach sociálnej siete. Knižnica flvtool++, ktorá uľahčuje a zrýchluje prácu s metadátami FLV súborov (Flash-ové videá). Pre vývojárov aplikácii pre iPhone implementovali vo Facebook-u nástroj a knižnice Three20. Pre urýchlenie reakcie http servrov a zvýšenia počtu konekcií sa používa framework pre web servre Tornado napísaný v jazyku Python. Ľudkovia vo Facebook-u používajú aj množstvo ďalších open-source-ových nástrojov (väčšina vývojárskych počítačov beží na operačnom systéme Linux, namiesto Wodr-u používajú OpenOffice a namiesto Outlook-u zase Mozilla Thunderbird, atď., atď.
15.) celý Facebook beží z hardware-ového pohľadu prevážne na virtuálnych servroch vybudovaných v data centrách, z ktorých najväčšie je v Oregone. Jednotlivé servre je možné bezbolestne presúvať z jedného fyzického stroja na iný, robiť zálohy a klonovať jednotlivé stroje aj s celým obsahom, ktorý na nich beží.
Inštalácia a použitie DropBox-u
Používam k svojej práci viacero počítačov. Vo firme je to PC s operačným systémom Microsoft Windows XP a doma je to PC s operačným systémom Ubuntu Linux (momentálne vo verzii 10.04). Z tohto dôvodu vznikla potreba mať často k dispozícii rovnaké súbory, prípadne synchronizovať niektoré dokumenty (vo všeobecnosti akékoľvek súbory). Samozrejme sa to dá riešiť pomocou USB kľúča, ale táto možnosť sa javí v niektorých prípadoch ako nie príliš pohodlná. Preto som sa rozhodol zriadiť si a inštalovať internetovú službu DropBox, pomocou ktorej má používateľ prístupný virtuálny adresár, resp.adresár na označenom PC, ktorý je synchronizovaný s týmto virtuálnym adresárom, ktorý je uložený na nejakom internetovom servri (jeho umiestnenie a dostupnosť nás ako používateľa vôbec nezaujíma). V nasledujúcom je uvedený postup ako vykonať inštaláciu tejto služby na počítači s operačným systémom MS Windows XP.
1.) je potrebné si stiahnúť zo stránky:
inštalačný súbor "Dropbox 0.7.110.exe" (s veľkosťou cca 13MB) a spustiť tento súbor
2.) spustí sa úvodný dialog "Welcome to DropBox Setup"
[Install]
inštaluje sa aplikácia
3.) v okne "Welcome to DropBox":
I don't have a Dropbox account (vybrať ak nemám doteraz vytvorený účet)
[Next]
4.) v ďalšom okne "Create your Dropbox" vyplniť požadované údaje:
First name: [nejaké meno]
Last name: [nejaké priezvisko]
eMail: [nejaká@adresa.xy]
Password: [****]
Last name: [nejaké priezvisko]
eMail: [nejaká@adresa.xy]
Password: [****]
Computer name: [nejaký názov počítača, z ktorého chceme mať prístup]
I agree to the Terms
[Next]
5.) v nasledujúcom kroku vybrať veľkosť, ktorú plánujeme používať:
I agree to the Terms
[Next]
5.) v nasledujúcom kroku vybrať veľkosť, ktorú plánujeme používať:
2GB (free)
[Next]
[Next]
okno "Welcome to DropBox, NejakeMeno!"
[Next]
[Next]
v tray lište pribudla ikona "DropBox"
[Next]
[Next]
Add a shortcut to Dropbox on my Desktop
I want to choose where to put my Dropbox folder
a nastaviť: C:\DropBox
[Finish]
6.) ikonka na desktope a otvorí sa adresár: C:\DropBox\My DropBox
7.) od teraz ak nakopírujeme do tohto adresára hocijaký súbor, tento bude cez internetový servis DropBox prístupný cez daný účet z hocijakého miesta (iného PC napríklad).
[Next]
[Next]
v tray lište pribudla ikona "DropBox"
[Next]
[Next]
Add a shortcut to Dropbox on my Desktop
I want to choose where to put my Dropbox folder
a nastaviť: C:\DropBox
[Finish]
6.) ikonka na desktope a otvorí sa adresár: C:\DropBox\My DropBox
Nastavenie satelitnej antény s Humax CRCI-5500
V nasledujúcom postupe uvádzam návod ako nastaviť satelitnú anténu v spolupráci so satelitným príjimačom Humax CRCI-5500. Tento príjimač je jedným zo starších modelov (jeho výroba bola ukončená okolo roku 2004). Bol to však "slávny" a obľúbený receiver v oblasti príjmu satelitného vysielania, patril v svojích časoch k špičkovým prístrojom vyššej triedy. Mnohí "sateliťáci" boli na tomto príjimači "odkojení" (ako aj, na jeho ešte slávnejšom staršom "bračekovi" - príjimači Humax IRCI-5400) takže tento "aparát" sa určite nachádza ešte v mnohých obývačkových HiFi zostavách. Takže tu je spomínaný postup:
0.) máme zinštalovanú satelitnú offsetovú anténu s priemerom 100cm umiestnenú na motore Stab HH100
1.) cez [Menu] sa dostaneme na stránku "Hlavní menu", kde vybrať položku "Instalace" - [OK] - ďalej na stránke "Instalace" vybrať (pomocou tlačitok "šípka hore/dole") položku v menu "Vyhledávaní vysílání" - [OK]
2.) je potrebné zadať vstupný PIN:
[0] [0] [0] [0]
a dostaneme sa na stránku "Vyhledávání vysílání", kde vybrať položku "Nastavení antény" - [OK]
3.) na stránke "Nastavení antény" vyberieme položku "Ostatní nastavení antény". Tu vybrať číslo nastavenia, na ktorom chceme mať uložené nastavenia pre daný satelit (napr.zvoliť pozíciu: 7).
V položke "Název satelitu" je prednastavený názov satelitnej družice, ktorý možno vybrať zo zoznamu ponúkaných názvov, resp.zadať vlastný názov (továrenské nastavenia názvov už nie sú v mnohých prípadoch aktuálne, resp.na z akéhokoľvek dôvodu nevyhovujú) (zadáme napr.názov satelitu: Eutelsat W2).
4.) pomocou tlačitok "šípka hore/dole" ísť na položku "LNB frekvence" kde nastavíme hodnotu:
Univerzální
a ďalšie položky na stránke nastaviť na hodnoty:
22kHz signál: neumožněn
Spínací napětí 0/12V: neumožněn
Vstup DiSEqC: neumožněn (táto voľba je zadýmená)
Otočný systém: umožněn
5.) ísť na položku "Název satelitu" - [OK] a v ďalšom kroku vybrať položku menu "Ručńí ladení".
Na položke "Ostatní nastavení antény" je uvedené:
7 Eutelsat W2
na tejto stránke zadáme požadované hodnoty:
Frekvence: 12608
Polarizace: horizontální
Přenosová rychlost: 27500
FEC: 2/3
Vyhledávaní celé služby: Ano
Automaticky přeskočit: Ano (nastaví, že budú preskočené kódované kanály)
Tieto údaje nastavíme podľa informácií o nejakom vybratom vysielanom kanáli (stanici), ktorá je (s istotou) vysielaná na danom satelite (v našom ladení to bude teda akýsi "referenčný bod" na danom satelite). Tieto informácie (výber niektorej konkrétnej stanice) možno nájsť napr.na stránkach Parabola.cz.
6.) vrátiť sa na položku "Ostatní nastavení antény" - [OK]
vybrať položku menu "Nastavit satelit".
7.) v položke "Ostatní nastavení antén" je hodnota: 7 (a je zadýmená)
v položke "Název satelitu" nastavíme správny (požadovaný) názov satelitu (ak tam nie je potrebný názov (v našom prípade: Eutelsat W2, nastavíme hodnotu: Ostatní 1
[OK]
8.) jednotlivé položky na stránke nastaviť:
Ovladací mód DiSEqC: Instalovat
Ovládání motoru: Otoč na
Otáčení: pomocou tlačítok "šípka vľavo/vpravo" otáčať satelitom na východ/západ
Otáčame takto satelitnou anténou až poliaľ nenaskočí nejaký (čo najsilnejší signál). V tej polohe zastaviť a doladiť na čo najsilnejší signál.
9.) ešte jemne doladiť pozíciu antény pomocou nastavenia:
Ovladací mód DiSEqC: Uživatel
Ovládání motoru: Otoč na
Otáčení: opäť pomocou tlačítok "šípka vľavo/vpravo" otáčať satelitom jemne po jednom kroku na východ/západ
10.) Ak máme doladednú pozíciu zapísať tieto údaje, nastavenením:
Ovládání motoru: Uložit
[OK]
Ovládací mód DiSEqC: Instalovat
[OK]
11.) naspäť na stránku (menu) "Ruční ladení" a ísť na položku "Vyhledání celé služby", kde nastavíme hodnotu: Ano
[OK]
Týmto dáme vyhľadať na danej pozícii satelitnej antény (namierenej teraz na požadovaný satelit, v našom prípade Eutelsat W2) z tohto satelitu celú slúžbu, tzn.všetky stanice v danom balíku.
Začnú sa vyhľadávať kanály (môže to trvať niekedy aj niekoľko minút). Vyhľadávanie kanálov na danom satelite je ukončené ak sa objaví nápis "Vysílání nalezeno".
V prípade ak sa nenašli žiadne ďalšie kanály, tak buď v danom balíku už žiadne nie sú (to sa dá overiť v zoznamoch vysielaných kanálov), alebo že nájdená a nastavená pozícia nie je tá správna.
Prihlásiť na odber:
Komentáre (Atom)